Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)

1 Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných a nechodí cestou hriešnikov, ani nevysedáva v kruhu rúhačov,

2 ale v zákone Pánovom má záľubu a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou.

3 Je ako strom zasadený pri vode, čo prináša ovocie v pravý čas, a jeho lístie nikdy nevädne; darí sa mu všetko, čo podniká.

4 No nie tak bezbožní, veru nie; tí sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou.

5 Preto bezbožní neobstoja na súde, ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých.

6 Nad cestou spravodlivých bedlí Pán, ale cesta bezbožných vedie do záhuby.

1 Prečo sa búria pohania? Prečo národy snujú plány daromné?

2 Povstávajú pozemskí králi a vladári sa spolčujú proti Pánovi a proti jeho pomazanému:

3 „Rozbime ich okovy a ich jarmo zhoďme zo seba!“

4 Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva; Pán ich privedie na posmech.

5 Raz na nich rozhorčene zavolá a svojím hnevom ich vydesí:

6 „Veď ja som ustanovil svojho kráľa na svojom svätom vrchu Sione!“

7 Zvestujem Pánovo rozhodnutie: Pán mi povedal: „Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil.

8 Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy a do vlastníctva celú zem.

9 Budeš nad nimi panovať žezlom železným a rozbiješ ich jak hrnce hlinené.“

10 A teraz, králi, pochopte; dajte si povedať, pozemskí vladári.

11 V bázni slúžte Pánovi a s chvením sa mu klaňajte.

12 Podvoľte sa zákonu: žeby sa nerozhneval a vy by ste zahynuli na ceste, lebo sa rýchlo rozhorčí. Šťastní sú všetci, čo sa spoliehajú na neho.

1 Dávidov žalm. Keď utekal pred synom Absolónom.

2 Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! Mnohí povstávajú proti mne.

3 Mnohí o mne hovoria: „Boh mu nepomáha.“

4 Ale ty, Pane, si môj ochranca, moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje.

5 Hlasne som volal k Pánovi a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu.

6 A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som, prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.

7 Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj.

8 Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári a hriešnikom si zuby vylámal.

9 Pane, ty si naša spása. Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie.

1 Zbormajstrovi. Na strunový nástroj. Dávidov žalm.

2 Bože, ty spravodlivosť moja, vyslyš ma, keď volám o pomoc. V súžení si mi uľavil. Zmiluj sa nado mnou a vyslyš moju modlitbu.

3 Ľudia, dokedy ešte budete mať srdcia tvrdé? Prečo máte záľubu v márnosti a vyhľadávate klamstvá?

4 Vedzte, že Pán zázračne chráni svojho svätého; Pán ma vyslyší, keď k nemu zavolám.

5 Hneváte sa, ale nehrešte; uvažujte vo svojom srdci, rozjímajte na svojich lôžkach a upokojte sa.

6 Obetujte pravú obetu a dôverujte Pánovi.

7 Mnohí hovoria: „Kto nám ukáže šťastie?“ Pane, ukáž nám svetlo svojej tváre ako znamenie.

8 Môjmu srdcu dal si väčšiu potechu, než majú tí, čo oplývajú vínom a obilím.

9 V pokoji sa ukladám a usínam, lebo len ty, Pane, ma necháš odpočívať v bezpečí.

1 Zbormajstrovi. Hra na flautu. Dávidov žalm.

2 Pane, počuj moje slová, všimni si moje vzdychanie.

3 Pozoruj moju hlasitú prosbu, môj kráľ a môj Boh.

4 Veď ku tebe, Pane, sa modlím, za rána počúvaš môj hlas, za rána prichádzam k tebe a čakám.

5 Ty nie si Boh, ktorému by sa páčila neprávosť, zlý človek nepobudne pri tebe,

6 ani nespravodliví neobstoja pred tvojím pohľadom.

7 Ty nenávidíš všetkých, čo páchajú neprávosť, ničíš všetkých, čo hovoria klamstvá. Od vraha a podvodníka sa odvracia Pán s odporom.

8 No ja len z tvojej veľkej milosti smiem vstúpiť do tvojho domu a s bázňou padnúť na tvár pred tvojím svätým chrámom.

9 Pane, veď ma vo svojej spravodlivosti pre mojich nepriateľov, urovnaj svoju cestu predo mnou.

10 Lebo v ich ústach úprimnosti niet, ich srdcia sú plné zrady; ich hrtan je ako otvorený hrob, na jazyku samé úlisnosti.

11 Súď ich, Bože, nech padnú pre svoje zámery; vyžeň ich pre množstvo ich zločinov, veď teba, Pane, rozhorčili.

12 Nech sa tešia všetci, čo majú v teba dôveru, a naveky nech jasajú. Chráň ich a nech sa radujú v tebe, čo tvoje meno milujú.

13 Lebo ty, Pane, žehnáš spravodlivého, ako štítom venčíš ho svojou priazňou.

1 Zbormajstrovi. Na osemstrunový nástroj. Dávidov žalm.

2 Pane, nekarhaj ma v svojom hneve, netrestaj ma v svojom rozhorčení.

3 Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny, uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú.

4 Aj dušu mám už celkom zdesenú. Ale ty, Pane, dokedy…?

5 Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu. Spas ma, veď si milosrdný.

6 Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba. A kto ťa môže chváliť v podsvetí?

7 Už ma vyčerpalo vzlykanie, lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču, slzami máčam svoju posteľ.

8 Od náreku sa mi oko zahmlilo a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol.

9 Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť, lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač.

10 Pán moju prosbu vyslyšal, Pán prijal moju modlitbu.

11 Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne a zahanbení nech sa ihneď stratia.

1 Dávidov nárek. Zaspieval ho Pánovi pre Benjamínca Kúša.

2 Pane, Bože môj, k tebe sa utiekam, zachráň ma pred všetkými, čo ma prenasledujú, a vysloboď ma,

3 aby ma niekto neschvátil a neroztrhal ako lev, a nemal by som záchrancu.

4 Pane, Bože môj, ak som sa čohosi zlého dopustil, ak som si ruky poškvrnil zločinom,

5 ak som sa dobrodincovi odplatil zlom, ak som nepriateľa olúpil a nechal bez pomoci,

6 potom nech ma prenasleduje nepriateľ a nech sa ma zmocní a nech ma zašliape až do zeme a do prachu zrazí moju česť.

7 Povstaň, Pane, vo svojom hneve, postav sa proti zúrivosti mojich nepriateľov. Bože môj, vystúp na súde, ktorý si ty nariadil.

8 I obklopí ťa zhromaždenie národov, ale ty si zasadni vysoko nad nimi.

9 Pán je sudca národov. Súď ma, Pane, podľa mojej spravodlivosti a podľa mojej nevinnosti.

10 Nech je už koniec zlobe hriešnikov. Posilni spravodlivého, ty, spravodlivý Bože, čo skúmaš myseľ a srdce.

11 Boh je moja obrana; on zachraňuje tých, čo majú srdce úprimné.

12 Boh je sudca spravodlivý; dáva výstrahy každý deň.

13 Ak sa hriešnik neobráti, naostrí svoj meč, napne luk a namieri.

14 Pripraví si smrtonosné zbrane, svoje šípy naplní ohňom.

15 Hľa, hriešnik počal neprávosť, ťarchavý je zlobou a plodí zločin.

16 Jamu vykopal a prehĺbil, lež sám padol do pasce, ktorú nastrojil.

17 Jeho zloba zosype sa mu na hlavu, temeno mu pritlačí jeho násilie.

18 Ale ja budem velebiť Pána pre jeho spravodlivosť a meno najvyššieho Pána budem ospevovať.

1 Zbormajstrovi. Na nápev piesne „Lis“. Dávidov žalm.

2 Pane, náš Vládca, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi! Tvoja veleba sa vznáša nad nebesia.

3 Z úst nemluvniat a dojčeniec pripravil si si chválu naprotiveň svojim nepriateľom, aby si umlčal pomstivého nepriateľa.

4 Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk, na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril:

5 čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš?

6 Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil

7 a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk. Všetko si mu položil pod nohy:

8 ovce a všetok domáci statok aj všetku poľnú zver,

9 vtáctvo pod oblohou a ryby v mori i všetko, čo sa hýbe po dne morskom.

10 Pane, náš Vládca, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!

1 Zbormajstrovi. Hra na hoboji a harfe. Dávidov žalm.

2 Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.

3 V tebe sa budem tešiť a radovať, ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší.

4 Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek, pred tvojou tvárou slabnú a hynú.

5 Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor, zasadol si na trón ako spravodlivý sudca.

6 Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný, ich meno si vyhladil navždy, naveky.

7 Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli; zboril si ich mestá, niet po nich ani pamiatky.

8 Ale Pán tróni naveky, už si pripravil stolec sudcovský.

9 A spravodlivo bude súdiť svet, podľa práva bude súdiť národy.

10 Pán bude utláčanému útočišťom, príhodným útočišťom v časoch súženia.

11 Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú, veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú.

12 Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva, ohlasujte jeho skutky medzi národmi.

13 Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá, nezabúda na nárek bedárov.

14 Zmiluj sa, Pane, nado mnou, pozri, ako ma nepriatelia sužujú, vytrhni ma z brán ríše smrti,

15 aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne a plesal, že si mi pomohol.

16 Pohania padli do jamy, ktorú kopali, a v tom osídle, čo nastrojili, chytila sa im vlastná noha.

17 Pán sa zjavil a konal súd. Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk.

18 Do pekla pôjdu hriešnici, všetci pohania, čo zabúdajú na Boha.

19 Lež na úbožiaka on nezabudne naveky, ani nádej úbožiakov navždy márna nebude.

20 Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek; a národy si na súd predvolaj.

21 Pane, hrôzou ich zasiahni; nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi.

1 Pane, prečo si tak ďaleko? Prečo sa skrývaš v časoch súženia?

2 Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.

3 Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou a lakomec sa vychvaľuje.

4 Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: „Boh nezasahuje; Boha niet.“

5 Také sú všetky jeho myšlienky a jeho cesty sú vždy úspešné. Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd a všetkých svojich odporcov nemá za nič.

6 V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne, ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.“

7 Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; pod jeho jazykom zločin a násilie.

8 Sedí na postriežke blízko osád, nevinného zákerne zabíja.

9 Očami sliedi za chudákom; ako lev v húštine číha v úkryte. Číha, chce schvátiť bedára; chytá ho a hádže naňho sieť.

10 Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci v jeho násilných pazúroch.

11 V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol, odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“

12 Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, nezabúdaj na úbohých.

13 Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“?

14 Ty vidíš, veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ a berieš ich do svojich rúk. Na teba sa chudák spolieha a sirote pomáhaš.

15 Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.

16 Pán je kráľom navždy, na veky vekov. Pohania vymizli z jeho krajiny.

17 Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.

18 Zastaň sa práva siroty a utláčaného, aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.